Rozchod kvoli jeho kamaratkám

Stále myslím na ex partnera. Rozišli sme sa z dôvodu, že neustále on si robil čo chcel, kamaráti, výlety s kamarátmi, dovolenky, víkendy. Kamarátky, klamstvo o tom, že je v práci a nebol. Ja som to klamstvo brala ako úplný podraz a tak by to najskôr brala každá žena, čo by s ním bola … So mnou raz za mesiac niekde a to ešte s pripomienkami ako mám byť rada, že si urobil čas, a že sa vidíme každý deň doma, vždy prišiel až okolo deviatej hodiny domu. Deti sme spolu nemali, ale mám z predošlého vzťahu jednu dcéru. Malá má super otecka, takže nikdy si k nej po 3 rokoch nenašiel cestu. Ani na dovolenku ju nechcel brať.

Chcel so mnou byt sám. Na sociálne siete ma nedával. Nič.. vraj to nepotrebuje k životu. Alebo robil že nevie ovládať sociálne siete. Rozišli sme sa z dôvodu, že som bola chorá a bola 3 mesiace doma. A neprispievala mu na domácnosť, tak ako on si predstavoval, musela som odísť, nešlo to vydržať, ja bez peňazí s malou a keby som nemala poznáme ani nemám na to kde bývať, jedlo som prevažne platila ja, nikdy neupratal, nevypral, ponižoval ma, že som doma nech to urobím ja, ja bola vybavená, že nemôžem pracovať a on si nakupovali nový mobil, hodinky za 40tis, oblečenie značkové a vôbec nebral do úvahy či ja alebo malá niečo nepotrebujeme, teraz mi známa poslala ako na sociálne siete dáva samé polonahe selfie atď…

predtým sa tomu vysmieval aké je to úbohé. Neviem, kedy prestanem na neho myslieť… Stále ma to k nemu ťahá a veľa, aj keď vlastne neviem prečo… Nič pekné ku koncu nebolo a ja ho mám program v hlave…. nedokážem si predstaviť byt s niekým iným . A to ma štve. Chcela by som naňho zabudnúť a posunúť sa ďalej, pretože viem, že mi veľmi ubližoval, ale jednoducho to nejakým spôsobom zatiaľ nejde a ja neviem, čo s tým. Som úplne bezradná a cítim sa fakt strašne, ako úplná troska.